11. deň (12.9.):
Ráno po raňajkách sa opäť vrháme do ulíc Rigy, aby sme ešte čo-to pozreli a rozlúčili sa s mestom. Ešte doobedu sme nasadli na autobus smerujúci do Tallinu – metropoly Estónska.
Na toto krásne mesto s veľmi bohatou históriou som sa najviac tešil, takže očakávania boli veľké. Tallin je z veľkej časti obohnaný hradbami, ktoré spájajú typické kruhové vežičky s červenými strechami. Napriek týmto opevneniam boli miestni zväčša pod cudzou nadvládou. Mesto mali pod kontrolou striedavo Švédi a Rusi, ale občas si ho podmanili aj Dáni a Poliaci.
V podstate miestni obyvatelia sa už ani nebránili a rovno sa vzdávali, lebo zistili, že to bude najjednoduchšie. Keď ich náhodou nikto neokupoval, tak ich sužoval hladomor a mor, takže sa obyvateľstvo mesta zase znížilo. V meste stojí Olafov kostol, ktorý bol so 159 metrami najvyššou budovou sveta od 1549 do 1625, kedy do neho švacol blesk a dneska má už len necelých 124 metrov.
Ubytovanie sme mali v hoteli Oru na okraji najkrajšieho miestneho parku, v ktorom je aj prezidentský palác. Večer sme si v hotelovej izbe dali pivo s názvom ROCK. Podľa chuti by sa dalo očakávať, že miestni rockeri nie sú moc preberaví.
12. deň (13.9.): Dnešný celý deň sme si vyhradili na putovanie Tallinom. Mesto na nás urobilo dojem krásnym historickým centrom obohnaným hradbami a veľmi rozsiahlymi parkmi hlavne v okolí hradieb. Samozrejme socializmus so svojou architektúrou sa podpísal aj pod toto mesto a tak tu môžeme nájsť aj dvojičku našej Petržalky.
Nakukli sme aj do prístavu, kde sme si zakúpili lístky na trajekt do Helsínk. Keď sme boli nabažení krásami mesta, vybrali sme sa nazad na hotel. Objavenie fénu v kúpeli ma veľmi potešilo, nakoľko mi to umožnilo spôsobiť, aby opraté veci, boli do rána suché.
13. deň (14.9.):
Opúšťame Pobaltie na 10 poschodovom trajekte v skorých ranných hodinách a plavíme sa nazad do Škandinávie, do posledného štátu, ktorého návšteva nám chýbala zo škandinávskeho kvarteta. Helsinky nemajú príliš dlhú históriu a to vlastne aj v meste bolo vidno.No napriek tomu sa tu nachádza veľa budov, ktoré si zaslúžia, aby sme ich neobišli bez povšimnutia. Sú tu dve obrovské katedrály, tá ortodoxná je najväčšou ortodoxnou katedrálou mimo Ruska.
Za pozornosť stojí aj neobyčajný kostol Temppeliaukio vyhĺbený do skaly.no napriek tomu dosť veľký, aby sa tam vošlo 940 ľudí. Z vonku je dosť nenápadný. Ani z vnútra nevyzerá ako typický kostol. Má kruhovú podstavu a medený strop so strešnými oknami.
Na námestí pred evanjelickou katedrálou bola expozícia 146 medveďov, z ktorých každý predstavoval dáky štát OSN. Samozrejme tam nechýbal ani slovenský medveď a musím povedať, že bol ozaj krásny. Každý medveď je umelecké dielo niektorého umelca z danej krajiny a je na ňom vyobrazené to, čím je ten štát typický. Na našom medveďovi bol na tatranskom podklade vlniaci sa filmový pás, s podobizňami našich najvýraznejších osobností – Sv. Cyril, Pribina, Štúr, Dubček a Štefánik.
Neodpustili sme si ani návštevu fínskeho parlamentu a to priamo počas zasadania. Síce sme okrem pár medzinárodných slov nič nerozumeli, bolo to celkom zábavné. Následne sme si pozreli ešte národné múzeum. Ubytovanie sme mali priamo na olympijskom štadióne, kde v roku 1952 Emil Zátopek získal 3 zlaté medaily a zároveň urobil 3 svetové rekordy (beh na 5km, 10km a maratón).
14. deň (15.9.): Po krátkej prechádzke mestom nasadáme na vlak a mierime do Tampere. Toto priemyselné, no napriek tomu pekné mesto, sme doslova prebehli a po dvoch hodinách sme už nasadali na vlak do Turku. Toto mesto bolo od svojho založenia v 13. storočí až do roku 1812 hlavným mestom fínska, čo sa nepáčilo rusom a spravili hlavným mestom Helsinky, lebo boli bližšie k Rusku. Po krátkej prechádzke mestom ideme spať do hostela.
15. deň (16.9.):
Poprechádzali sme sa krížom krážom po meste a pomaly sa pripravujeme na návrat do vlasti. V Turku ma zaujala katedrála, socha Lenina, hrad, Fibbonaciho postupnosť na jednom z komínov, česká Hospoda, a mnou nepochopený kus umenia – kus pokrčeného zhrdzaveného kovu na podstavci.
No najväčšie prekvapko na nás ešte len čakalo na letisku. V pohode sme si surfovali po nete a neponáhľali sa ku kontrole batožín. Však nikdy žiadny ľudí, tak pohodička. No keď už bolo málo času, tak sme sa konečne pobrali ku kontrole a tam sme sa dozvedeli, že sme na nesprávnom termináli. Tak hybaj ho nohy na plecia a šli sme hľadať ten správny.
Samozrejme, že bol v druhej budove, ktorá bola kvalitne zamaskovaná. Vlastne by to nikoho ani nenapadlo, že tá komunisticky vyzerajúca budova nápadne sa podobajúca na opustenú a rozpadnutú základnú školu na dedine môže byť druhý terminál letiska. Vo vnútri to vyzeralo ako v kotolni. Bola to nízka budova, kde sa popod povalu vinuli kilometre hliníkových rúr. Len tie príšerné ružové steny nám napovedali, že to asi nebude kotolňa, ale dačo inšie.Tu už bolo ľudí nespočet, tak sme si odstáli rad a nasardinkovali sa do lietadla spoločnosti Wizz Air. Po tejto skúsenosti mám pocit, že Ryan Air je luxus.
Po prílete do Budapešti sme sa rozdelili na dve jednočlenné skupiny. Majo šiel hneď domov a ja som si ešte vychutnal pobyt v Budapešti, odkiaľ som sa v nočných hodinách pobral domov. Vo vlaku som sa ešte spoznal so skupinkou mladých Francúzov a dal im dáke odporúčania, čo navštíviť v Prahe. Celkovo tento výlet považujem za jeden z najlepších a mnohé z navštívených miest chcem navštíviť opäť.
SUMÁR:
TRVANIE: 15 dní (2.9. – 16.9.)
CESTOVATEĽOV: 2 ks (ja a Majo)
NAVŠTÍVENÉ ŠTÁTY: 8 (Švédsko, Dánsko, Nórsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Fínsko, Maďarsko)
NAVŠTÍVENÉ MESTÁ: 13 (Štokholm [SWE], Kodaň [DK], Helsingbourg [SWE], Göteborg [SWE], Oslo [NOR], Bergen [NOR], Riga [LAT], Vilnius [LT], Tallin [EST], Helsinki [FIN], Tampere [FIN], Turku [FIN], Budapest [HUN])
DOPRAVA:
lietadlom: 3x
vlakom: 14x
loďou: 2x
autobusom: 4x
NOCĽAHY:
v hoteloch: 6
v hosteloch: 6
vo vlakoch: 2
CELKOVÉ NAKLADY: 900 €